ZP vs. JA

Zdravím!
Po istej dobe opäť prichádzam s článkom, pretože dnes ráno som bola inšpirovaná napísaním niečoho, čo mi už dlhšiu dobu vŕtalo v hlave. A keďže mám pred prácou trocha času, rozhodla som sa dať si kávu a oživiť trocha písania.

Človek ani nevie, ako začať, pretože tie správne slová ku mne zväčša prídu vtedy, keď pri sebe nemám pero a papier, telefón a ani notebook. Už dlhšie premýšľam nad celým životom, nad PPP a nad všetkým, čo sa udialo. Mnoho ľudí to o mne nevie, ale kedysi som mala anorexiu a následne som trpela ZP (čítaj – záchvatové prejedanie). Ono to vlastne ide ruka v ruke s anorexiou, povedala by som. Keď si človek istú dobu čosi upiera (celkovo makro a mikroživiny, o kalóriach sa baviť nebudeme), tak sa to niekde bude musieť prejaviť. U mňa sa to prejavilo tiež. Približne rok bol môj kalorický príjem na hranici medzi 500-700 kcal/deň. Cvičenie bolo 7 dní v týždni a niekedy i 3x denne. Cvičila som v domácom prostredí, chodila behať (alebo sa o to aspoň pokúšala) a mala som pocit, že po každom jedle zo seba musím vyskákať dušu ako trest za to, že som niečo zjedla.

Veľa ľudí sa pýta na dôvod, prečo som s tým všetkým začala. Prečo sa u mňa táto choroba objavila? Popravde, človek na ten pravý dôvod v skutočnosti asi ani nepríde. Môžem len hádať, čo všetko za tým bolo. Celé roky som premýšľala, prečo som bola ochotná si takto ubližovať. Telu. A to neostalo bez následkov. Telo ma potrestalo. Nanešťastie, dnes sme už ako tak kamaráti, ale vždy, keď to s niečím preženiem, dá mi varovný signál.

Nie je to tak dávno, čo som tu na FB stránke  spomínala, že som mala zdravotné (tráviace) problémy. A asi sa nebude nikto diviť, že vznikli, keď som sa dostala do anorexie, resp. keď som sa dostala do ZP. Po tak nízkom kalorickom príjme sa môj príjem vyšplhal na 2500-3000 kcal (všetko s komplexných zdrojov sacharidov, ovocia, zeleniny, bielkovín a zdravých tukov – žiadne čokolády, keksy či iné nezdravé veci) – na to som chuť nemala veľmi dlho. Telo bolo hladné po živinách. Celé to strašné obdobie ZP trvalo približne 8 mesiacov, kedy som pribrala 14 kíl. Cvičila som 6x denne, hard tréningy a nedeľa bola odpočinková. To myslím bol jediný dôvod, prečo som pribrala len 14 kíl a čosi i do svalov a nabrala som silu. Neobišlo sa to bez tuku (cca 30%), ale to by nebolo najhoršie. Najhoršie bolo, že: Za prvé, hlava to nedokázala pobrať a vidieť sa odrazu o 14 kíl ťažšia bolo veľmi náročné. Za druhé, telo už od tohto momentu nikdy nepracovalo ako pred tým a pravdepodobne už ani nikdy nebude. Daň za to, že som to prehnala. A to mi celkovo rozhodilo metabolizmus, zdravie, imunitu a čokoľvek na čo si spomeniete.

Na niekoho anorexia a ZP nemá taký dopad. Na nikoho áno. Ja som bola tá, na ktorú to malo dopad, s ktorým musím bojovať dodnes.

A či som sa zo ZP dostala? Úprimne, dostala som to pod kontrolu, ale mám ZP stavy. Po akýchkoľvek diétach ma tak na cca 2 mesiace (niekedy viac alebo menej) prepadne nekontrolovateľný pocit hladu – ibaže už nikdy nie z čisto komplexných a celistvých potravín. Tentokrát prichádzajú na radu tie potraviny, ktoré by som radšej v jedálničku nemala. Čokoládky, sladkosti a iné „srandičky“.

Avšak nie je to také strašné ako kedysi. Je to vlastne.. ani neviem. Viem s tým žiť. Viem kedy to na mňa príde, viem prečo to na mňa príde a jediné, čo sa ešte stále učím je nájsť balanc medzi PREJEDANÍM SA SLADKOSTÍ (u mňa sa to vlastne spája s pocitom, že niečo nesmiem) a ZDRAVÝM ŽIVOTNÝM ŠTÝLOM. Niekoho by teraz mohlo napadnúť navrhnúť IIFYM, ibaže.. je tu veľké IBAŽE. Na mňa IIFYM nezaberá. Neviem s ním fungovať, stresuje moje telo a tým pádom ma zbavuje svalstva a naberám na tuku. Skúšala som to. Na prelome január 2015 – jún 2015. Vo februári som mala svoje prvé InBody, kde som mala 29% tuku a 57 kíl. V júni na InBody som mala 30% tuku s váhou 58 a niečo kíl. Medzi tým som však zaznamenala váhu 56.6 kíl, ktorá bola najnižšia od anorexie. Vedela som však, že to všetko odišlo zo svalov, nie z tuku – bolo to proste vidieť, cítiť. Najhoršie na tom bolo, že ma IIFYM neuspokojovalo. Pár kociek čokolády pre mňa nič neznamenalo. Som asi extrémista, ale buď mám celú čokoládu alebo kľudne vydržím bez čokolády. Nie dlhodobo, ale na určitý čas sa to dá.

Prišla som však na pár spôsobov, čo mi pomáha. Od ZP ma oslobodilo INTUITIVE EATING + jesť iba 3x denne, väčšie porcie jedla. Zároveň ma to oslobodilo od najnovšieho trendu rátania kalórií. Viem, koľko moje telo potrebuje, alebo resp. moje telo vie, koľko toho potrebuje. Zároveň som za posledné cca 3 mesiace prišla na veľmi zaujímavý poznatok – musím začínať deň na slano. A pokračovať tak až do večere – to u mňa vyvoláva omnoho menšiu chuť na čosi sladké a v pohode vydržím celý deň. Prípadne začnem slano s čajom/kávou. To mi zabezpečí chuť sladkého a som v pohode. Ďalšia vec, na ktorú som prišla je, že môjmu telu vyhovuje LOW CARB, HIGH FAT STRAVA. SACHARIDY (je úplne jedno, že sú komplexné) mi proste nerobia dobre. Robila som na sebe menší experiment – napr. som si dala ovsenú kašu (ako prvé jedlo, alebo až ako druhé jedlo) a pozorovala som, čo sa udeje. Keď som ho mala ako prvé jedlo, stalo sa to, že asi 30 minút po dojedení som skončila v posteli a prespala pol dňa. Stalo sa to viackrát, vždy po zjedení sacharidov na „raňajky“. Zároveň sa udialo to, že som celý deň MUSELA (resp. cítila nutkavú potrebu) pojedať čokoľvek sladké, čo som našla. Proste to vo mne prebúdzalo neskutočnú chuť na sladké. Ako keby telo stále nemalo dostatok energie a chcelo viac a viac. A zároveň tá únava.

Niečo obdobné sa stalo, keď som kašu „obedovala“. Prišla únava a obrovská chuť na sladké, ktorá ma nútila ujedať. Či už som bola v práci alebo doma.

Posledné dni preto začínam deň bielkovinami, tukom a zeleninou (zväčša vajíčka, syr a zelenina). Pred tým si dám kávu/čaj (ak som doma) a ako druhé jedlo mám opäť bielkovinu, tuk a zeleninu (niekedy low carb cestoviny so zeleninou, dnes napr. losos, philadelphia syr, hermelín a zelenina. Keď prídem domov z práce, alebo večer – robím si niečo sladké. Zväčša jogurt alebo proteinové lievance. Keď mám čas, upečeniem si low carb buchtu. Jogurt mám full fat (10g tuku na 100g). Občas do toho primiešam tvaroh. Ten v anglicku FULL FAT neviem zohnať, čo je veľká škoda. Dopĺňam o kakao (keď mám chuť na čokoládu), chia a ľanové semiačka a neodpustím si ani 1ks ovocia. Možno sa divíte, že ovocie na večer, ale úprimne, ešte som nezaznamenala aby som od toho akokoľvek pribrala.

Ako ďalšiu chybu, ktorá ma opäť „dostáva do kruhu prejedania sa“ vnímam CHEAT DAY, CHEAT MEAL alebo čokoľvek tohto druhu, proste naplánované. Úplne inak vnímam deň, kedy si dám proste niečo sladké a príde to spontánne. Ale keď si dopredu naplánujem deň s „nečistým štítom“, vyvoláva to vo mne pocit, že v tom musím pokračovať i ďalšie dni. Naposledy po jednom CHEAT DAY-i som skončila so sladkosťami v ruke po dobu 2 mesiacov. Mala som potrebu ochutnávať všetko, čo sa ku mne dostalo. Ešte stále s tým v podstate bojujem. Verím, že to je len preto, že proste nemôžem chodiť do GYMU 6x/týždenne ako som bola zvyknutá a zároveň, že to mám na očiach (sladkosti - muffiny, koláče, cookies) približne 10h 5 dní v týždni. Úprimne verím tomu, že toto všetko sa deje z určitého dôvodu, ktorý mi má čosi pomôcť pochopiť. Neviem čo, neviem prečo a neviem kedy, ale verím tomu. A verím, že len čo sa poriadne rozbehnem na tréningoch, nebude mi treba žiadnu motiváciu pre odolávanie, nebude mi treba nič, pretože tréningy sú pre mňa veľmi dôležité a k tréningom patrí strava. A tak to u mňa bolo vždy. Inak pre mňa tréningy nemajú zmysel. :-)