nedeľa 11. októbra 2015

Nový život, nová práca, nové mesto..


Zdravím!

Tento blog zapadá prachom. Očividne, keď posledný dátum napísania nejakého článku bol predposledný augustový deň. To som mala ešte leto, zábavky, tvrdé tréningy, prísnu diétu a predovšetkým, žila som tak trochu inak ako žijem teraz. :-)

Pôvodný plán bol dostať sa na vysokú školu (čo sa mi podarilo) a pokračovať v štúdiu (čo som nakoniec zavrhla). Chystala som sa na VŠ - editorstvo a vydavateľská prax, to všetko externe a na Slovensku. Posledné dni pred zápisom mi to však stále nedalo. Viete, odísť zo SŠ bola pre mňa radosť nadovšetko. Nemám rada školu a nemala som rada ani školský režim. Vždy mi to prišlo ako mrhanie časom. Mať presný režim, ráno vstať a ísť do školy miesto toho, aby som sa mohla venovať tomu, čomu som chcela - cvičeniu. Som ranný typ človeka. Popoludní už prestávam fungovať. Preto pre mňa bolo veľmi neproduktívne míňať vzácnu energiu pri sedení v škole a zapisovaní si poznámok a potom, keď mi tú energiu bolo treba omnoho viac (pri cvičení či učení) som sa schúlila v posteli a zapla si film, pretože pri ňom proste nemusíte myslieť.

Keď som sa ako (budúca) externistka čírou náhodou jeden septembrový deň dostala k môjmu (budúcemu) rozvrhu, všetko sa mi odrazu prestalo páčiť. Nielen že mi ♥ šepkalo, že ísť ďalej na VŠ, to nie je nič pre mňa, ale ten rozvrh to proste potvrdil. I napriek tomu, že som si dávala externé štúdium, alebo skôr napriek tomu, bolo od môjho rodného mesta vzdialené 8h vlakom pri všetkom šťastí sveta a žiadnych výlukach, meškaniach a podobných srandičiek.
Nečakala som, že ako externista budem mať prednášky každý týždeň a cestovať kvôli piatim hodinám 16h tam i späť (a za všetko si prosím pekne platiť, lebo externista nie je študent), tak ma chuť na školu úplne ale úplne prešla. Výdavky z ročného školného (700 €) odrazu narástli na vyšše 2000 € a to som mala bývať doma, takže žiadne internáty.

Bolo mi z toho smutno. Ale len chvíľu. Pretože v zápätí sa mi otvorili dvere k novému životu, k práci, k novému mestu a proste k šťastiu. :-) Môcť začať niekde úplne inde, od začiatku, na novo.. tá predstava ma vždy neskutočne lákala. A tak som sa zo dňa na deň rozhodla, povedala ÁNO svojmu novému životu a zajtra je to presne MESIAC, čo si žijem v anglicky hovoriacej krajine, pracujem medzi anglicky hovoriacimi ľuďmi a celkovo, všade kam sa pozriete je to všetko iné, neznáme, nové a skvelé. :-)



A tak v tejto koláži môžete vidieť mesiac môjho života. Nového života. Lepšieho.
Odsťahovať sa do Anglicka bol odvážny krok, pretože moja angličtina je slabá a z toho všetkého som mala strach. Ako sa preboha dorozumiem a budem môcť žiť normálny život? Ale bola to výzva, ja mám výzvy rada a potom.. nutne som to potrebovala. Môj život bol celý zmätený a ja som si pripadala, ako keby som tam, kde som žila celých 19 rokov nepatrila. V momente, keď som vystúpila z lietadla sa všetko vo mne upokojilo a ja som konečne zažila ten pocit, že viem, kde patrím.
Aktuálne som tu mesiac a už teraz viem, že sa späť na Slovensko žiť nevrátim. Našla som sa tu. Mám tu všetko, čo som vždy potrebovala. Nechýba mi tu nič. Ako keby kúsok zo mňa konečne zapadol do skladačky. ♥


Môj život sa aktuálne točí okolo práce. Sprvu bolo celkom náročné si na to zvyknúť. Predsa len, iný režim, nové prostredie a hlavne, žiadne sedenie 8h. Ak mám šťastie, tak počas 8h sedím aspoň 30 minút. V tom období, keď som si zvykala som zároveň mala ťažké tréningy nôh, takže po prvých 3 dňoch som v noci dostávala kŕče do nôh a bolo to fakt náročné. Hneď ako to začalo, musela som spraviť nábeh do obchodu so suplementami a kúpila si HORČÍK - a div sa svet, všetko to utlo. :-) Našťastie.


Ale je pravda, že môj život sa točí i naďalej okolo jedla. Jedálniček som musela na istú chvíľu pozmeniť, ale ostalo mi jedenie 3x denne. Nemám totiž záujem o to, aby sa mi vrátil späť zdravotný problém. Ani omylom. :-) 


Zároveň sa môj život točí i okolo nakupovania - zdravých i tých menej zdravých pochutín. Viete, ešte pred mesiacom som išla strikne a môj život sa točil okolo tých istých vecí. Cvičenie, strava a posteľ. Nenapĺňalo ma to. Cítila som sa taká nešťastná a o to viac, keď výsledky neprichádzali. Až keď som sa presťahovala, pochopila som, že mám len 1 život! Len jeden jediný, ktorý si chcem užiť. Milujem zdravú stravu a cvičenie, to áno. Ale milujem rovnováhu. Nechcem sa trápiť a mať výčitky, keď si čas od času užijem život a odviažem sa bez toho, aby som to všetko mala naplánované. Nemám rada naplánované CHEAT DAY-E a CHEAT MEAL-I. Nenadchýnajú ma, pretože kým nemôžete, máte na to chuť, ale keď sa ráno zobudím a môžem, vôbec na nič z plánovaného nezdravého jedenia nemám chuť. A tlačiť do seba na silu čosi, len preto, že to stojí v mojom pláne? NIE, ĎAKUJEM, NEPROSÍM. 
A tak som sa rozhodla proste žiť voľne. Za tie mesiace prísneho režimu som sa niekam posunula. Vážne. Nevravím, že nie. Predsa len.. naučila som sa neriešiť svoj život cez čísla. ♥ Je úplne jedno, či sú to tie na váhe alebo či sa bavíme o počte kalórií. Pretože aktuálne neriešim ani jedno z toho. Jem zdravo, cvičím. THE END. Koniec príbehu. Nepripravujem sa na žiadnu súťaž, nemusím vážiť a rátať každý gram toho, čo zjem, či vážiť každý deň/týždeň samú seba, či všetko ide podľa plánu. Ide, neide, beztak si mienim ten svoj život konečne užiť. 
CELÝCH 19 ROKOV SOM TRÁVILA V PLÁNE! NEDOKÁZALA SOM ŽIŤ, UVOĽNIŤ SA, RELAXOVAŤ A CÍTIŤ SA ŠŤASTNE - niet divu, že som padla do anorexie. Už viac stačilo. :-) Nemienim žiť podľa pravidiel, ktoré nepriamo predpisuje ktokoľvek - módny svet, fitness svet, televízia, rádio. 
Mienim ŽIŤ PODĽA VLASTNÝCH PRAVIDIEL! 


Zároveň môžete vidieť, že môj život sa točí okolo kávy. A konečne som 1x ochutnala pečený CHEESECAKE ♥ Láska na celý život. 


Ale točí sa i okolo cvičenie. Nie že nie. Síce som na týždeň vypadla, lebo sa mi opäť podarilo pretrénovať, ale i také veci k životu patria. Mám jednu z najlepších posilňovní v meste. A teda, tie anglické posilňovne, to vám poviem! :-) Toľko kardio strojov som po kope nevidela ani v špeciálnom obchode. :-D 


A zároveň si čas od času spravím výlet - konkrétne na fotke CANTERBURY. Pekné mesto, pekný zážitok, pretože to ja môžem. :-)


A takto sa na výlete pochutnáva. American pancake - konkrétne NEW YORK STRAWBERRY CHEESECAKE - musím uznať, že nič moc, ale ochutnať treba. Zároveň som konečne v STARBUCKSE (konkurencia) ochutnala PUMPKIN SPICE LATTE - bléé. A našťastie to zachránila úžasná škoricová rolka - CINEMONN SWIRL. ;)

Toľko k môjmu aktuálnemu životu. Snáď sa mi podarí konečne pridávať fotky a články častejšie. Aktívnejšia som však na mojej FB STRÁNKE a INSTAGRAME takže každý, kto by ma chcel sledovať a čítať častejšie príspevky a vidieť fotky z Anglicka, dajte lajk. ;)

Každému prajem úspešný nedeľňajší deň! :-) 

2 komentáre:

  1. Jsem ráda, že sis našla svojí cestu a nešla na školu, která by tě nejspíš ani nebavila :) Vidím kolem sebe spoustu lidí, kteří se na VŠ trápí ne proto, že by na to neměli, ale protože je to prostě nebaví a mohli by trávit čas mnohem produktivněji a přitom takhle zabíjí 5-6 let. Budu držet palce, ať se ti v Anglii daří a najdeš si svoje místo na světě :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :-) Možno by ma bavila, ale o tom dosť pochybujem, taká škola ešte asi neexistuje. :-) Ja som toho názoru, že by VŠ mali byť pre tých, ktorých štúdium skutočne baví a zaujíma a nie len preto, aby som získala titul. Niekto má kopec titulov a sú mu na nič, iní zase nemá tituly a má skvelú prácu. Všetko závisí od človeka. :-)

      Odstrániť