Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá výhovorku.

Zdravím!

Dnes vám predostriem v tomto článku niečo, nad čím som sa pár mesiacov musela zamýšľať.

Sú sacharidy dobré? Samozrejme. Záleží na tom, ktoré? Jednoznačne. Ale sú vhodné pre každého? Nemyslím si.

Mali by sme sa skutočne zamyslieť nad tým, či to, čo každý osobitne považuje za zdravú stravu, zdravé potraviny, clean foods, skutočne prospieva každému z nás. Sme individuálni jedinci, všetci do jedného sme výnimoční a iní. Preto si myslím, že nie je správne hádzať nás všetkých do jedného vreca a veriť, že to je správne.

Veriť štatistikám a všeobecným odporúčaniam nie je pre nikoho z nás prospešné. Som výživový poradca a fitness tréner. Som mladá, a nemám 20 ročné skúsenosti, pravda. Čo teda o tom môžem vedieť? Nuž.. Viem, že som si vyskúšala skutočne všeličo. Pred takmer 4 rokmi som začala vŕtať do stravy. Hľadať, učiť sa, zaoberať sa ňou.

Keď som začínala, mala som vyše 70 kíl, jedla som 1x denne. U nás doma sa často podávalo a dodnes podáva vyprážané jedlo. Rezne, ryby, tučné salámy, slanina. Keď som bola dieťa, odmietala som raňajkovať, odmietala som v škole jesť, pretože som bola tučná a ľudia na mňa tak zvláštne hľadeli. Na obedy som sprvu chodila, potom som prestala. Jedla som okolo 16-tej, keď som prišla zo školy. Porcia zamiakov, zopár vyprážaných rezňov, prípadne vyprážaný karfiol, hŕba kečupu či tatárky. Sem tam padla i sladkosť, ale nebolo to časté, sladké mi vtedy nechutilo nijak zvlášť. Mala som rada pizzu a všetky tie super tučné jedlá.

Zlom nastal, keď som odchádzala z 9. Ročníka ZŠ a prichádzala na SŠ. Začala som stravovanie brať vážnejšie. A predovšetkým, chcela som schudnúť. Začala som jesť 6x denne – posledné jedlo 2 hodiny pred spaním – zväčša cottage. Keď som s tým začínala, bolo to ťažké. Nie preto, žeby som nebola odhodlaná, ba práve naopak. Nič ma nemohlo zastaviť. Ťažké to bolo preto, že som odrazu jedla až príliš – alebo som aspoň mala ten pocit. Musela som si nastavovať budíky, ktoré mi zvonili každé 3 hodiny (aby som nezabúdala jesť). Jedlo som mala vždy nakrabičkované, uvarené, pripravené. Neexistovalo, aby som si nenašla čas.

A váha šla dole. Krása. Za 7 týždňov -10kg. Človeku sa nechcelo ani veriť. A to prosím pekne bez cvičenia. Ibaže.. Keď už raz uvidíte výsledky, chcete z toho vyťažiť čo najviac. A tak som experimentovala ďalej.

Zažila som prvú skúsenosť s bielkovinovou diétou – vajíčka uvarené na tvrdo, bez žĺtok na raňajky (zaprisahala som sa, že to do mňa už nikdy nikto nedostane). Ryby a mäso so šalátom na obed i na večeru, do toho trochu jogurtu či cottage. Na desiatu a olovrant ovocie. Z normálneho kalorického a príjmu sa stal nízkokalorický a nízkosacharidový. Ale váha šla dole, koho to zaujímalo? Teda, kto tomu rozumel?

Ja vtedy určite nie. O kalórie som sa začala zaujímať, až keď mi začalo horieť pod zadkom. Mala som tesne pred 17-tkou a spôsobila som si anorexiu a bulímiu. Moja neinformovanosť a neskúsenosť, extrémny nezáujem o to, čo jem, koľko toho jem, a túžba vidieť výsledky a chudnúť čo najrýchlejšie ma dostali z jedného extrému (obezity) do druhého extrému (anorexie).

Lenže ani po anorexii to neskončilo, iba sa to trocha zmenilo. Pribrala som takmer všetko naspäť – i napriek snahe a úmornému cvičeniu. Z časti svaly, z časti tuk. A vtedy narad prišli diéty. Sacharidové vlny, CKD, diéta podľa krvných skupín, strava podľa Mačingovej, detoxy, klasická zdravá strava, IIFYM a plno ďalších, na ktoré si len spomeniete. Chcela som vyskúšať všetko, chcela som nájsť to, čo mi bude vyhovovať, čo ma niekam posunie. Mala som ciele a chcela som ich za každú cenu dosiahnuť.

Dnes viem, že tá cena bola príliš vysoká, ale niekam ma posunula.

Za tú dobu, čo som sa zaoberala stravou, urobila si kurzy, som sa mnohému stihla naučiť. A to, že jediná cesta vychádza z našej INDIVIDUALITY. Toto je jediná možná cesta, jediné možné riešenie. Prísť na to, čo vám vyhovuje. Hľadať, skúšať, dúfať a veriť. Nechať sa naviesť je správne, ale ďalej musíte pokračovať sami.

A z tohto poznania plynú otázky, ktoré som stanovila vyššie. Je skutočne pravda, že sú sacharidy dobré? Ak áno, ktoré a pre koho?

Bola som vegan, bola som vitarián a bola som i frutarián. So sacharidmi mám veľmi bohaté skúsenosti. Bohužiaľ, nie tie správne skúsenosti. Sacharidy sú PRE MŇA NEVHODNÉ. To však neznamená, že pre iných ľudí nie sú vyhovujúce, ba dokonca výborným pomocníkom pri chudnutí. Sacharidy sú skvelé, ak sa vedia vybrať správne. Komplexné sacharidy sú plné vlákniny, enzýmov, vitamínov, minerálov a prvkov, ktoré sú nevyhnutné k zaisteniu nášho zdravia. SACHARIDY NEODCUDZUJEM! Vždy som ich milovala a vždy ich milovať budem. Iba ich nemôžem prijímať.

Trvalo mi celé 4 roky, kým som sa s týmto faktom bola ochotná zmieriť. Skutočne. Dovtedy som hľadala iné východiska, chcela sa vzdať iných vecí, čohokoľvek, pokiaľ si zachovám sacharidy v jedálničku (ovsené kaše, rôzne kaše, zemiaky, ryža, cestoviny, pečivo, pohánka, pšeno, či čokoľvek iné). Po tom všetkom som túžila. Enormne.

Po 4 rokoch som však konečne „dospela“ a rozhodla som sa prijať pravdu. Už pred pár rokmi u mňa nastali vážne zdravotné problémy - niečo ako celiakia, ibaže sa to nepreukázalo – a nebola to ani potravinová alergia. Doktori to po 2 rokoch márneho hľadania hodili na psychiku a prestali sa tým zaoberať. Ja nie. Ja som v tom pokračovala.

Minulý víkend som bola na prednáškach o športovej výžive. Boli tam dvaja tréneri. Šikovný a ich názory ma presvedčili. Nikomu nič nevnucovali, nikomu nič nevyhovárali. Iba vyjadrili svoj názor. A ja som sa ho chytila ako topiaci slamky.

Je totiž pravdou, že posledné mesiace sa môj zdravotný stav zhoršil natoľko, že som mala neuveriteľné bolesti každý jeden deň. Od rána do večera. A tak som sa rozhodla zabudnúť na to, čo radia všeobecné odporúčania, výživari (i keď som jednou z nich) a počúvať sa. Dala som sa na IF (intermittent fasting) a paleo. Ja ako bývali vegetarián, vegán a vitarián som musela porušiť zásady, ktorým som verila a začať jesť ako „pračlovek“. Vajíčka, ryby, ovocie, zelenina, oriešky, oleje. Nie som klasické paleo a keďže má paleo (tak ako vegetariánstvo) množstvo odklonov, vybrala som to, čo mi vyhovuje najviac. Jem ryby (tuniaky a lososy), ale odmietam stále jesť mäso. Jem vajíčka, jem občasne mliečne výrobky (ale skutočne len výnimočne, skôr by som povedala, že vyjedám zásoby), jem batáty, avokádo, čerstvé maslo a veľmi občasne (2x mesiac maximálne) si dám klasické zemiaky alebo ryžu.

Je však pravda, že toto tu skôr plánujem ako dodržiavam dlhodobo. Začala som s tým až po prednáške č. 1 (14.6) takže som v tom necelý týždeň. A za ten týždeň som nemala ešte ani jeden jediný krát bolesti! Ani raz!

16.6.2015 som bola na InBody a 18.8.2015 ma čaká druhé preváženie. Chcem vidieť, či sa niečo mení (okrem zdravotného stavu). Či mi ubúda alebo pribúda svalová hmota, prípadne tuk, s ktorým mám ako endomorf vážne problémy. Na 0,5kg svalstva 1kg tuku, príjemné, čo? :-D Objem asi nebude nič pre mňa. Toto sa mi za 4 mesiace stalo. Pribrala som 0,5 kg svalov a 1kg tuku (i napriek diéte). Úžasné. A teraz, keď prijímam rapídne viac tuku a bielkovín a low carb stravu, sama som zvedavá, aké výsledky to bude mať. Priberiem? Schudnem? Nič sa nezmení? Nechám sa prekvapiť.

A prečo o tom teda píšem? Jednoduché. Som bojovník. Nikdy som sa nehodlala vzdať. Vždy som vedela, že budem bojovať až do konca. Niekedy to je ľahšie, inokedy ťažšie. Sú dni, kedy mám pocit, že vyhrávam a v zápätí prídu dni, kedy tvrdo pristanem na tvári. A bolí to. Neviem, koľký pokus to už je. Nemám ani poňatia. Viem, že s tým bojujem už vyše 2 rokov a stále som odhodlaná pokračovať. Mala som mesiace, kedy som bola úplne v poriadku i napriek konzumácií sacharidov a potom boli mesiace, kedy to bolo zlé. Nikdy som tomu nerozumela, ale nikdy som sa nehodlala vzdať a prehrať. Vždy som vedela, že TOTO ZVLÁDNEM, že na to PRÍDEM! :-) A i teraz tomu verím. Možno toto je cesta, možno nie je. Každopádne, bez boja neodídem!